Značky

Newsletter

Zaujímavosti o parfumoch

Vedeli ste, že…. ?

    Slovo parfum pochádza z latinčiny a znamená „cez dym“. Prvými parfumami boli pravdepodobne kadidlá, ktoré ľudia zapaľovali pri modlidbách v chrámoch i domácnostiach. Významný krok na ceste k parfumom dneška urobili Arabi, ktorí vynašli destiláciu – vďaka nej bolo možné skladovať a prevážať vonné látky bez toho, aby sa pokazili.

    O rozvoj európskeho parfumérstva sa zaslúžila Katarína Medicejská, ktorá priniesla do Paríža módu navoňaných rukavíc – pôvodným cieľom bolo potlačenie pachu zvieracej kože. Nedostatočná hygiena tých čias však prispela k širšiemu uplatneniu vôní.

    Zlatá éra vôní sa začala pred viac ako storočím, keď sa krajčírski majstri rozhodli dávať svojim zákazníkom k novým šatám darček – fľaštičku parfumu. Časom zistili, že kvalitný parfum je vyhľadávaný viac ako módne šaty a môže byť zdrojom zaujímavých ziskov. Tento trend trvá dodnes a prakticky už niet významnejšieho módneho návrhára či módnej firmy, ktorá by nevyvinula vlastný parfum.

    Hlavným mestom parfumov je francúzsky Grass, kde pôsobí vyše 40 podnikov vyrábajúcich vône, okrem iných Fragonard, Galimard a Molimar, ktoré sa pýšia vyše 250-ročnou tradíciou.

    Parfum obsahuje 18 – 30 percent vonných esencií a predstavuje najsilnejšiu, a tým aj najtrvalejšiu podobu vône. Zmes obsahujúca 8 – 18 percent vonných látok sa označuje ako parfumová voda (eau de parfum); zmes so 4 – 8 percentami vonných látok je toaletná voda (eau de toilete) a zmes, ktorá má 3 – 5 percent vonných látok, je kolínska voda (eau de cologne).

    Kým vytvorí odborník na vône naozaj novú, kvalitnú vôňu, môže prejsť aj niekoľko rokov; pričom budúci parfum má už vo fáze príprav určené meno, cenu a cieľovú skupinu zákazníkov. Dôležitou súčasťou parfumu je príťažlivý flakón.

    Do 19. storočia sa parfumy miešali z vonných olejov rastlín a prísad živočíšneho pôvodu. Postupom času boli drahé prírodné komponenty nahradené syntetickými. V súčasnosti sa prísady živočíšneho pôvodu používajú len výnimočne (do najdrahších parfumov).

    Základnými zložkami klasických parfumov boli: ambra, t. j. extrakt zo spermií vorvaňov, ktorý sa zbiera z hladiny morí a pred použitím sa necháva tri roky odležať; pižmo (predstavuje najintenzívnejšiu vôňu), t. j. výťažok z pohlavných žliaz kabara pižmového (druh jeleňovitých), ktorý žije v Himalájach; a cibet, t. j. výlučok análnych žliaz cibetiek (cicavcov veľkosti stredného psa, žijúcich v Afrike a Ázii).

    Pri charakteristike a hodnotení vôní sa používa nasledovné členenie: hovorí sa, že parfum má hlavu (vonné látky sviežej povahy, ktoré sa odparia za pár minút), srdce (vonné látky, ktoré sa rozvinú po 10 – 15 minútach) a základ vône (t. j. spodný tón, ktorý tvoria najstabilnejšie vonné zložky).

    Univerzálna klasifikácia vôní neexistuje; tzv. francúzsky systém rozdeľuje vône na citrusové, kvetinové, fougére (papraďové), chypre (sladké), drevité, ambrové a vresové. Vône sú vnímané veľmi rozdielne a pri snahe o striktnú kategorizáciu vznikajú rozpory.

    Vyznenie vôní na pokožke ovplyvňuje viacero faktorov. Napríklad mastnejšia pokožka drží vôňu dlhšie a na pokožke milovníka ťažkých, korenených jedál pôsobia vône intenzívnejšie.

Radíme:

– Keďže vôňa stúpa smerom hore, je vhodné nanášať si parfum napr. na päty alebo pod kolená. V posledných rokoch sa však odporúča nanášať vône radšej na odev ako na pokožku, pretože vo väčšine parfumov sa zistila prítomnosť toxických látok – ftalátov –, ktoré prenikajú cez pokožku a poškodzujú zdravie (ako sa uvádza v tlačovej správe Greenpeace z roku 2005, vo viacerých parfumoch boli koncentrácie ftalátov až alarmujúce).

– Otvorený flakón s parfumom sa odporúča spotrebovať do dvoch rokov; po dlhšom čase nastávajú zmeny v zložení vône.

– Parfum sa neskladuje v chladničke – nízke teploty poškodzujú jemnú rovnováhu vonných zložiek.


Kontaktujte nás

Our hotline is available 24/7

Telefón+421 905 990 746

Contact our hotline