O parfémoch

Zaujímavosti o parfumoch

Vedeli ste, že…. ?

  • Slovo parfum pochádza z latinčiny a znamená „cez dym“. Prvými parfumami boli pravdepodobne kadidlá, ktoré ľudia zapaľovali pri modlidbách v chrámoch i domácnostiach. Významný krok na ceste k parfumom dneška urobili Arabi, ktorí vynašli destiláciu – vďaka nej bolo možné skladovať a prevážať vonné látky bez toho, aby sa pokazili.
  • O rozvoj európskeho parfumérstva sa zaslúžila Katarína Medicejská, ktorá priniesla do Paríža módu navoňaných rukavíc – pôvodným cieľom bolo potlačenie pachu zvieracej kože. Nedostatočná hygiena tých čias však prispela k širšiemu uplatneniu vôní.
  • Zlatá éra vôní sa začala pred viac ako storočím, keď sa krajčírski majstri rozhodli dávať svojim zákazníkom k novým šatám darček – fľaštičku parfumu. Časom zistili, že kvalitný parfum je vyhľadávaný viac ako módne šaty a môže byť zdrojom zaujímavých ziskov. Tento trend trvá dodnes a prakticky už niet významnejšieho módneho návrhára či módnej firmy, ktorá by nevyvinula vlastný parfum.
  • Hlavným mestom parfumov je francúzsky Grass, kde pôsobí vyše 40 podnikov vyrábajúcich vône, okrem iných Fragonard, Galimard a Molimar, ktoré sa pýšia vyše 250-ročnou tradíciou.
  • Parfum obsahuje 18 – 30 percent vonných esencií a predstavuje najsilnejšiu, a tým aj najtrvalejšiu podobu vône. Zmes obsahujúca 8 – 18 percent vonných látok sa označuje ako parfumová voda (eau de parfum); zmes so 4 – 8 percentami vonných látok je toaletná voda (eau de toilete) a zmes, ktorá má 3 – 5 percent vonných látok, je kolínska voda (eau de cologne).
  • Kým vytvorí odborník na vône naozaj novú, kvalitnú vôňu, môže prejsť aj niekoľko rokov; pričom budúci parfum má už vo fáze príprav určené meno, cenu a cieľovú skupinu zákazníkov. Dôležitou súčasťou parfumu je príťažlivý flakón.
  • Do 19. storočia sa parfumy miešali z vonných olejov rastlín a prísad živočíšneho pôvodu. Postupom času boli drahé prírodné komponenty nahradené syntetickými. V súčasnosti sa prísady živočíšneho pôvodu používajú len výnimočne (do najdrahších parfumov).
  • Základnými zložkami klasických parfumov boli: ambra, t. j. extrakt zo spermií vorvaňov, ktorý sa zbiera z hladiny morí a pred použitím sa necháva tri roky odležať; pižmo (predstavuje najintenzívnejšiu vôňu), t. j. výťažok z pohlavných žliaz kabara pižmového (druh jeleňovitých), ktorý žije v Himalájach; a cibet, t. j. výlučok análnych žliaz cibetiek (cicavcov veľkosti stredného psa, žijúcich v Afrike a Ázii).
  • Pri charakteristike a hodnotení vôní sa používa nasledovné členenie: hovorí sa, že parfum má hlavu (vonné látky sviežej povahy, ktoré sa odparia za pár minút), srdce (vonné látky, ktoré sa rozvinú po 10 – 15 minútach) a základ vône (t. j. spodný tón, ktorý tvoria najstabilnejšie vonné zložky).
  • Univerzálna klasifikácia vôní neexistuje; tzv. francúzsky systém rozdeľuje vône na citrusové, kvetinové, fougére (papraďové), chypre (sladké), drevité, ambrové a vresové. Vône sú vnímané veľmi rozdielne a pri snahe o striktnú kategorizáciu vznikajú rozpory.
  • Vyznenie vôní na pokožke ovplyvňuje viacero faktorov. Napríklad mastnejšia pokožka drží vôňu dlhšie a na pokožke milovníka ťažkých, korenených jedál pôsobia vône intenzívnejšie.

Radíme:

  • Keďže vôňa stúpa smerom hore, je vhodné nanášať si parfum napr. na päty alebo pod kolená. V posledných rokoch sa však odporúča nanášať vône radšej na odev ako na pokožku, pretože vo väčšine parfumov sa zistila prítomnosť toxických látok – ftalátov –, ktoré prenikajú cez pokožku a poškodzujú zdravie (ako sa uvádza v tlačovej správe Greenpeace z roku 2005, vo viacerých parfumoch boli koncentrácie ftalátov až alarmujúce).
  • Otvorený flakón s parfumom sa odporúča spotrebovať do dvoch rokov; po dlhšom čase nastávajú zmeny v zložení vône.
  • Parfum sa neskladuje v chladničke – nízke teploty poškodzujú jemnú rovnováhu vonných zložiek.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.